„Pustý to kraj“
vzdychol si žia¾
trošku sa pohrám
kruto a sám

Bezbranné tváre
bežiace tmou
postavy krivé
staòte sa mnou

Kým sa zbàklo neukvapíš
pripomenú chcem
múdry starec neuteká
ako slnku tieò

Budú kráèa krajinou
kde ruže mali rás
namiesto toho
kríže bez snov

Horizont zakryl
podivný tieò
obraz èo splodil
mlèky sa vpil

Keby si sa nenarodil
hluchý, slepý, nemý
vážil by si slová
všetkých bezmocných

Ako lístok zimnej brezy
vietor skromne vlastní
cítil by si boles
duší bezbranných

Jeden tichý šepot
vystraši ma má?
Koneène už pochop
svetlo je tma

Milióny tvorov
zotroèených mnou
zrazu jeden starec
vraví mi nie